-„Ani príliš pomalá, ani príliš rýchla. Tichá. Pokojná. Láskavá. Presne taká by mala byť vianočná skladba. Aspoň podľa mňa.“

Dobrý výber, pomyslela som si.

-„Lenže takých je len málo.“

„Viem na čo narážaš. Za ten posledný, uponáhľaný, predvianočný týždeň som počula v rádiách mnoho piesní. A stále len tie isté dokola.“

-„Podobne.“

„Jedna mi však veľmi chýbala.“

-„Hej? A aká?“

„No chýbala mi taká, ktorá nehovorí len o tajných túžbach spevákov, ale o ľuďoch. Nejaká pieseň, pri ktorej by som nemala pocit, že sa musím ponáhľať, že ľudia vnímajú Vianoce ako ďalší stres. Skôr by mi povedala, že som súčasťou sveta. Veľkého, spoločného sveta, ktorý spája dobrota ľudí. Taká, ktorá ťa zvábi svojou melódiou a hojdá ťa po celý čas trvania na miestach, kde ti je dobre. Či už je to doma pod dekou, pri zasneženom okne na horách, alebo na slnečnej dovolenke.“

- Hm... „Ešte stále si taký snílek? Teba to nikdy nepusti?“ : ))

„Nie, nikdy.“

-„Je to pekná predstava. Ale taká pieseň nie je.“

„Nie je? Skôr ju podľa mňa nepoznáš.“

-„Ty vieš zase o nejakej?“

Samozrejme.

-„A o čom je teda?“

„Neprezradím ti to! Nechám to na teba. Vypočuj si ju a povedz, čo to dieťatko v tebe hovorí.

...veď predsa sú tu Vianoce ten nádherný čas.“